Podnikateľ, ktorý sa rozhodne uplatňovať si preukázateľne vynaložené výdavky, je povinný viesť počas celého roka účtovníctvo.

V sústave jednoduchého účtovníctva môže účtovať:

• podnikateľ, ak nie je zapísaný v obchodnom registri

• fyzická osoba , szčo, ak preukazuje svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov

• občianske združenie, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak nepodnikajú a ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 99 581, 76 eura

• cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, ak nepodnikajú a ak nie sú príjemcami dotácií (grantov) zo štátneho rozpočtu.

Podnikateľ účtujúci v systéme jednoduchého účtovníctva účtuje v týchto knihách:

• peňažnom denníku

• knihe pohľadávok

• knihe záväzkov

• pomocných knihách (kniha zásob, inventárna kniha dlhodobého majetku, kniha mzdovej evidencie a pod.)

Všetky ostatné, vyššie nespomenuté subjekty sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Aj podnikateľ, ktorý nie je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva, si túto sústavu môže zvoliť a účtovať v nej, musí tak však robiť po celé účtovné obdobie, teda v priebehu roka spôsob účtovania nemôže meniť.

V sústave podvojného účtovníctva sa účtuje v týchto knihách:

• denníku – obsahuje všetky uskutočnené zápisy chronologicky

• hlavnej knihe – účtovné zápisy sa usporadúvajú vecne a preukazuje sa tu zaúčtovanie všetkých

• príslušných účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, nákladov a výnosov

Podnikateľ sa môže rozhodnúť či si bude viesť účtovníctvo sám, alebo tým poverí niekoho (účtovníka, účtovnícku firmu). Podľa zákona sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenia a predloženia účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. Táto zodpovednosť sa správnosť vedenia účtovníctva sa dá ošetriť dobrou zmluvou medzi podnikateľom a účtovníkom.

Ako začínajúci podnikateľ si asi budete chcieť viesť účtovníctvo sami, čo v podstate až také náročné nie je. No len samotné rozbehnutie vlastného podnikania zaberie pomerne veľa času a otázkou je či vám zvýši čas, prípadne či sa vám bude chcieť neustále sledovať ešte aj zmeny v legislatíve, ktoré sa týkajú účtovníctva, výšky odvodov či ostatnej administratívy a nebude pre vás pohodlnejšie tieto starosti prenechať iným.

Na vedenie účtovníctva je dostupný celý rad programov, niektoré sú voľne stiahnuteľné z internetu a v rámci istých obmedzení je možné ich využívať zdarma. Dá sa s nimi rýchlo naučiť pracovať a jednoznačne uľahčia prácu. Aj keď sa rozhodnete, že si účtovníctvo nebudete viesť sami, tieto programy môžete využiť pri vystavovaní faktúr, objednávok, vedení skladovej evidencie a pod.

• má od platiteľa vyhotovenú faktúru podľa zákonao DPH

• daň je uvedená v záznamoch (na faktúre, bločku zregistračnej pokladne alebo inom doklade)

• má faktúru od dodávateľa z iného členskéhoštátu

• má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, vktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca

Podnikateľ, ktorý sa stal platiteľom dane má možnosťsi tiež odpočítať daň viažúcu sa k majetku, ktorý nadobudol pred dňom,keď sa stal platiteľom DPH ak spĺňa podmienky ustanovené zákonom.

Samotná výška DPH, ktorú je podnikateľ povinnýodviesť správcovi dane (jeho vlastná daňová povinnosť) sa vypočíta akorozdiel medzi daňovou povinnosťou a nárokom na odpočet dane. Ak je nárokna odpočítanie dane vyšší ako daňová povinnosť, vzniká nadmerný odpočeta ak podnikateľ spĺňa zákonom stanovené požiadavky, má nárok navrátenie nadmerného odpočtu.

Platiteľ registrovaný pre DPH môže požiadať ozrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa,keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcichpo sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49 790 € . Rovnako môže podnikateľ požiadať o zrušenieregistrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetomdane.

Daňový úrad zruší registráciu pre daň:

• na základe žiadosti platiteľa, ak zistí, že súsplnené podmienky na zrušenie registrácie

• ak nie sú dôvody na registráciu

Pri zrušení registrácie, daňový úrad určí platiteľovidane posledné zdaňovacie obdobie. Skončením tohto obdobia platiteľprestáva byť platiteľom a zaniká platnosť jeho osvedčenia o registráciipre daň a platnosť jeho IČ DPH. Platiteľ je povinný do 10 dní odskončenia posledného zdaňovacieho obdobia odovzdať daňovému úraduosvedčenie o registrácii (kartičku s IČ DPH).

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovidaňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebovytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná ana majetok, ktorý nadobudol bez dane a pri ktorého nadobudnutí alebovytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplnealebo čiastočne odpočítaná.
Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitnéhopredpisu ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom.

Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava práca pre tohto zamestnávateľa na základe všetkých dohôd o vykonaní práce pre tohto zamestnávateľa. (Ak má zamestnanec uzavreté viaceré dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov, u každého zamestnávateľa sa dohody o vykonaní práce posudzujú osobitne.)

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.